|
|
|
www.labky.tym.sk
Aktualizácia
16.8.2009
VITAJTE!
Naša svorka
S radosťou oznamujeme, že od 7.8. 2009 sme oficiálne chovateľská stanica Snežná labka!!! Veľmi sa tešíme, že konečne vznikla chovateľská stanica samojedov aj na východnom Slovensku!
Zdraví chovateľská stanica samojedov (S)nežná labka
Cézanne of Azi Yoshi&us a Aerobubble Elfi Zmysel Života
Naša svorka sa skladá zo štyroch ľudských členov troch chlpatých nezbedníkov. Prvým je moja mačička Jessy. Dá sa povedať, že sa k nám dostala náhodou, keď moja obetavá sesternička našla zatúlané mačiatko v kroví. Je plná energie a optimizmu, neustále sa hraje a miluje psíkov. Ďalším chlpáčom našej rodinky je už veľký, nie som si istá, či aj "dospelák" ( totiž, ešte sa tak nespráva :o) , výmyselný samojed. Keďže už ako malý dokázal čarovať a okúzľovať ľudí svojou tváričkou, dostal svetoznáme meno HARRY POTTER. Pred nedávnom oslávil tretí rok svojho života a s mačkami si rozumie bez problémov. Tretím je najmladší člen našej rodinky - ročná Nellinka. Pozývam Vás do nášho druhého domova- tejto stránky, ktorá je venovaná psíčkom a mačičkám.
 |
 |
Novinka: Ponúkam na predaj samojedské predmety, kúpou pekných ručne vyrobených suvenírov podporujete SAMOJED KLUB SLOVENSKO.
Ja a samojed
V roku 2001 som si kúpila môj 2. časopis Pes a mačka a BOL TAM! Samojed. Samozrejme
nič som o nich nevedela, (vlastne som celkove o psoch nič nevedela), pretože som sa dlhé roky venovala iba
mačkám. Od vtedy som začala "študovať" rôzne knihy o psoch, k článku o samojedovi som sa
neustále vracala, za deň som ho prečítala aj niekoľkokrát. Fascinovalo ma všetko, čo tam bolo napísané. Pred rokom som
musela časopis zlepiť, pretože nevydržal moje neustále obracanie stránok :o) Neskôr som sa nakontaktovala na chovateľskú stanicu samojedov Yoshi & us a začali sme si písať.
Chcela som psíka z útulku, ale to mi asi nebolo súdené, pretože do jedného sme nemohli trafiť a v druhom nikto nebol. Nasledovala návšteva chovateľskej stanice a odrazu
(7.8.2005) už ani neviem ako môj vlastný malý samojedko sedel vedľa mňa v aute. A časopis? Stále ho mám
... je uložený na "posvätnom mieste", aby sa nepoškodil. Keď si ho vezmem do rúk, už ho tak túžobne nečítam, pretože jedného samojedka doma už mám.
Ale verte, že pri každej vete sa usmejem a pokývem hlavou, pretože samojed
je naozaj taký, skrátka úžasný..
Keď sme Harryho priviezli domov, mali sme päť mačiek ( 2 mačky a 3 kocúrov ) a na prvý pohľad to vyzeralo asi tak, ako keby som chcela spojiť horčicu s lekvárom.
Harry si nevedel vysvetliť, čo sú to za divné tvory - chcel ich oňuchávať, no na druhej strane mačičky
naňho vrhali asi také pohľady: čo tu ten „chlpatý obor“ hľadá, nech ide z nášho dvora preč! Z mačacej strany to celkom chápem, pretože aj keď bol Harry ešte malý ( 3- mesačný ), v porovnaní s mačkami bol
5-krát väčší. Keby nás vtedy niekto sledoval, asi by si myslel, že nie sme úplne normálni...
Šťastie bolo, že aspoň ten prvý týždeň pršalo a Harry bol dnu. Mačky si mohli zvyknúť aspoň na predstavu, že na dvore už nie sú samé.
Ak sme ho išli vyvenčiť, jeden sa musel poobzerať, či nie sú v blízkosti mačičky, druhý s ním vybehnúť z domu a keďže ešte pršalo, bolo to o to nepraktickejšie s dáždnikmi.
Už od začiatku som ich na seba zvykala. Postupom času si Harry uvedomil, že sa musím venovať aj mačičkám a mačičky zistili, že Harry je výborné ležadlo
s mäkkou kožušinkou. Samozrejme, že kocúrikovia si zvykli skôr ( veď chlapi odjakživa držia pri sebe
:o) a s mačičkami bol väčší problém.
A teraz? Spolu jedia, hrajú sa, dokonca aj chodia na prechádzky ( Stáva sa nám, že keď ideme po chodníku, deti pokrikujú: „ Aha, mamiiiiiii!!! Pozri aký havo a cica!!!“) Nemožné sa stalo možným a všetky mačičky nám ostali, dokonca aj najstaršia mačička – zakladateľka nášho mačacieho rodu – šesť ročná Tomka! Harry sa stal naším aj ich dobrým kamarátom a za nič na svete by sme nevymenili ani nášho samojeda, ani mačičky. Dúfam, že im to bude klapať aj naďalej.